RSS
SPRÁVY
NOVÉ vydanie STN EN ISO 9000, 9001, 14001
Vydanie STN EN ISO 9000: 2016, STN EN ISO 9001: 2016 a STN EN ISO 14001: 2016
viac viac

Návrh noriem na zrušenie
Oznámenie ÚNMS SR o návrhu na zrušenie niektorých STN
viac viac

Ponuka nových noriem
Nové normy vychádzajú vždy k prvému dňu v mesiaci.
viac viac

Novinky z oblasti metrológie a skúšobníctva
Predstavujeme Vám novinku z produkcie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a to, elektronické periodikum: eMetrológia a skúšobníctvo
viac viac

ÚNMS SR na Facebooku
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky informuje verejnosť o vytvorení „stránky“ úradu na webovom sídle www.facebook.com
viac viac

LINKY
O nás > Úloha normalizácie
Poslať linku stránky emailom Vytlačiť obsah stránky

Úloha normalizácie

 Normalizácia je dnes uznávaná ako nevyhnutná disciplína pre všetkých hráčov v hospodárstve, ktorí sa musia snažiť využiť jej motivačnú silu a vplyv. Pred 20-timi rokmi bola normalizácia oblasťou rezervovanou pre niekoľkých odborníkov. Dnes organizácie integrovali normalizáciu ako hlavný odborný a obchodný prvok. Sú si vedomé, že musia hrať aktívnu rolu v tejto oblasti, alebo musia byť pripravené akceptovať normalizáciu, ktorá existuje bez nich alebo bez toho, aby brala do úvahy ich záujmy. Rozličné faktory mali za následok tieto trendy:
  • Hospodárska integrácia Európy

    Smerovanie k európskej hospodárskej integrácii a rozhodnutie Komisie európskych spoločenstiev priznať normám rozhodovaciu úlohu vo voľnom pohybe výrobkov a služieb na území Únie viedlo k tomu, že normatívne nástroje hrajú kľúčovú úlohu. Vzrastajúca konkurencia a špecializácia, ku ktorým vedie, bude mať za následok veľký rozvoj vzájomnej výmeny v rámci vnútorného trhu. Tieto výmeny musia spĺňať určité pravidlá. Komisia mohla obmedziť svoju úlohu na stanovenie cieľa - "nevyhnutných požiadaviek" - ponechajúc hospodárskym hráčom, ktorí tvoria normy, špecifikovať spôsob a prostriedky na ich dosiahnutie.
  • Požiadavka na kvalitu

    Požiadavka na kvalitu, ktorá sa objavila v 50-tych rokoch, sa stávala stále dôležitejšou a jej hodnotenie bolo viac a viac určujúcim faktorom konkurencieschopnosti. Zatiaľ čo dnes sa ceny porovnávajú ľahko, oveľa komplikovanejšie je porovnávať úroveň kvality. Existencia jednoznačne uznávaného referenčného systému riadenia kvality vytvára veľmi presný hodnotiaci nástroj. Normy hrajú presne túto rolu.
  • Technický a technologický vývoj

    Ďalším veľmi pozitívnym faktorom na šírenie normalizácie sú objavy nových techník a technológií. Všetka technika využívajúca informácie, ich spracovanie a ich šírenie na diaľku (spracovanie údajov, telekomunikácie, informačné cesty, apod.) vyžadujú vytvorenie sietí. Ako pre iné techniky založené na sieťach (elektronický prenos) ich rozvoj závisí od akceptovania spoločných pravidiel používateľmi, ktoré umožňujú vzájomné fungovanie. V hospodárstve rozvojových krajín táto technika hrá významnú úlohu, pretože od nej závisí napríklad vzrast vzájomnej výmeny elektronických údajov (EDI).

Medzinárodná, regionálna a národná normalizácia

Normy sa tvoria na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni. Koordinácia prác na všetkých troch úrovniach sa zabezpečuje spoločnými štruktúrami a dohodami o spolupráci.

Medzinárodná normalizácia

ISO, Medzinárodná organizácia pre normalizáciu


ISO, založená v roku 1947, je svetová federácia národných normalizačných orgánov, v súčasnosti pozostávajúca zo 151 členov, jeden za každú krajinu. Úlohou ISO je podporovať rozvoj normalizácie a súvisiacich činností celosvetovo s cieľom uľahčiť medzinárodnú výmenu tovaru a služieb a dosiahnuť spojenectvo v intelektuálnej, vedeckej, technickej a hospodárskej oblasti. Práce sú zamerané na všetky oblasti normalizácie s výnimkou elektrotechniky a elektroniky, ktoré sú doménou IEC.

IEC, Medzinárodná elektrotechnická komisia


IEC bola založená v roku 1906. Zodpovedá za medzinárodnú normalizáciu v oblasti elektriny, elektroniky a súvisiacich technológií. Premet činnosti zahŕňa elektrotechnológie vrátane elektroniky, magnetizmu a elektromagnetiznu, alektroakustiky, telekomunikácií, výroby a rozvodu energie, a tiež súvisiace všeobecné disciplíny ako je terminológia, symboly, meranie a funkčné parametre, závislosti, návrh a vývoj, bezpečnosť a ochrana životného prostredia. Členmi IEC sú národné komitéty, jeden za každú krajinu, od ktorých sa požaduje, aby plne reprezentovali všetky záujmy elektrotechniky danej krajiny.

ITU, Medzinárodná telekomunikačná únia


Zrodenie sa datuje späť do roku 1865. ITU je špecializovanou agentúrou Organizácie spojených národov od roku 1947. V súčasnosti je členom asi 190 členských štátov. ITU vydáva medzinárodné odporúčania v oblasti telekomunikácií a rádiokomunkácií.


Regionálna normalizácia v Európe

CEN, Európsky výbor pre normalizáciu


Založený v roku 1961, tvorí európske normy a združuje 33 národných členov. CEN prešiel veľkým rozvojom pri budovaní Európskej únie. Sídlo má v Bruseli, v Belgicku.

Za koordináciu, plánovanie a programovanie prác zodpovedá Technická rada (Technical Board - BT). Práce vykonávajú odborné orgány (technické komisie, subkomisie, pracovné skupiny), ktorých sekretariáty sú decentralizované v členských krajinách. CEN má vyše 270 technických komisií a vydal okolo 8 300 európskych noriem a schválených dokumentov. Rozpracovaných je asi 6000 dokumentov.

CENELEC, Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike


Založený bol v roku 1959 so sídlom v Bruseli a plní pre elektrotechnikú oblasť rovnakú funkciu ako CEN.

ETSI, Európsky inštitút pre telekomunikačné normy


ETSI vypracúva európske normy pre telekomunikačnú oblasť (ETS). Sídli vo Francúzsku v Sophia Antipolis. Združuje približne 750 členov v rôznych kategóriách z približne 55 krajín.


Národná normalizácia

Každá krajina má vlastný normalizačný systém. Ústredný alebo najreprezentatívnejší národný normalizačný orgán sa zúčastňuje na práci v regionálnych a medzinárodných orgánoch.


Normalizačné procesy


Na národnej úrovni prácu vykonávajú normalizačné komisie, ktorým pomáhajú skupiny odborníkov. Tieto komisie alebo pracovné skupiny sa tvoria z kvalifikovaných zástupcov priemyslu, výskumných ústavov, verejných orgánov, spotrebiteľov a profesijných orgánov.
Na regionálnej alebo medzinárodnej úrovni prácu vykonávajú technické komisie, za sekretariáty ktorých zodpovedajú jednotlivé národné normalizačné orgány. Tieto technické komisie sú tvorené technickými riadiacimi radami príslušného regionálneho alebo medzinárodného orgánu. Všetky členské národné normalizačné orgány majú právo byť zastúpené v medzinárodných a regionálnych komisiách podľa predmetu ich činnosti.


Technická norma

Čo je to norma?

Podľa definície ISO/IEC Guide 2: 1996 norma je dokument, vytvorený na základe dohody a schválený uznaným orgánom, ktorý poskytuje na bežné a opakované používanie pravidlá, usmernenia (návody alebo charakteristiky) pre činnosti alebo ich výsledky tak, aby sa dosiahol optimálny stupeň usporiadania v danom kontexte (v danej súvislosti).

Obsah normy

Normy sú rôzne podľa charakteru, predmetu a spôsobe šírenia. Normy:
  • pokrývajú niekoľko disciplín: zaoberajú sa všetkými technickými, ekonomickými a sociálnymi aspektami činnosti ľudí a pokrývajú všetky základné disciplíny ako sú jazyk, matematika, fyzika apod.;
  • sú koherentné a kozistentné: normy sú tvorené technickými komisiami, ktoré sú koordinované špecializovanými orgánmi a zabezpečujú, aby sa prekážky medzi rôznymi oblasťami činností a rôznymi obchodmi prekonali;
  • sú výsledkom spolupráce: normy odrážajú výsledky spoločnej práce všetkých zainteresovaných strán a sú potvrdené dohodou tak, aby reprezentovali všetky relevantné záujmy: výrobcov, používateľov, laboratóriá, verejnú správu, spotrebiteľov, atď.;
  • sú živým procesom: normy vychádzajú zo skutočných skúseností a vedú k materiálnym výsledkom v praxi (produkty - výrobky a služby, skúšobné postupy, atď.); normy vytvárajú kompromis medzi súčasnou úrovňou a ekonomickými obmedzeniami v danom čase
  • sú aktuálne: normy sa pravidelne revidujú alebo ak to diktujú okolnosti, takže sa vyvýjajú spolu s technologickými a sociálnymi procesmi;
  • majú postavenie referenčných dokumentov: v obchodných zmluvách a v prípade sporov v súdnych procesoch;
  • sú národne aj medzinárodne uznávané: normy sú dokumentom, ktorý je platný - národne, regionálne alebo medzinárodne;
  • sú dostupné každému: normy sa môžu študovať alebo kupovať bez obmedzenia.
Platí všeobecné pravidlo, že normy nie sú záväzné, ale sú používané dobrovoľne. V určitých prípadoch môže byť implementácia povinná (napr. v oblasti bezpečnosti, elektrciých inštalácií, v spojitosti s verejným obstarávaním, atď.).

Úloha noriem

Norma reprezentuje úroveň know-how a technológie, čo robí prítomnosť priemyslu pri jej príprave neodmysliteľnou. Norma nie je nikdy neutrálna.
Norma je referenčným dokumentom používaným osobitne v súvislosti s verejnými kontraktmi alebo kontraktmi v medzinárodnom obchode alebo pri uzatváraní obchodných zmlúv.
Norma je používaná priemyselníkmi ako nediskutabilná referencia, ktorá zjednodušuje a zjednoznačňuje zmluvný vzťah medzi ekonomickými partnermi.
Je to dokument, ktorý sa stále viac používa v právnych sporoch.

Pre ekonomických partnerov je norma:
  • faktor odôvodňujúci produkciu: norma umožňuje dosiahnuť technické parametre, uspokojiť zákazníka, potvrdiť spôsob výroby, vzrast produktivity a poskytuje obsluhe a inštalatérom pocit bezpečnosti;
  • faktor na sprehľadnenie transakcie: existencia systému referenčných dokumentov umožňuje lepšie vyhodnotiť ponuku a redukovať neistotu, pomôcť pri definovaní potrieb, optimalizovať vzťahy dodávateľov, vyrábať bez ďalšieho skúšania;
  • faktor inovácie a ďalšieho vývoja výrobkov: účasť na normalizačnej práci umožňuje predvídať a teda inovovať výrobok súbežne. Normy pomáhajú získavať výhodu vďaka prenosu znalostí;
  • faktor prenosu nových technológií: normalizácia uľahčuje a urýchľuje prenos technológií v oblastiach dôležitých ako pre firmy tak aj osoby (nové materiály, informačné systémy, biotechnológie, elektronika, výroba pomocou počítačov, apod.);
  • faktor ovplyvňujúci strategické rozhodnutia firiem: účasť na normalizačnej práci robí významnou potrebu zaviesť prijaté riešenie do firmy, čím sa táto vybaví nástrojom pre lepšiu konkurencieschopnosti. Toto zvýrazňuje potrebu zúčastňovať sa na normalizácii a nie ju iba trpieť.
Druhy noriem

Možno uviesť štyri základné druhy noriem:
  • základné normy pokrývajúce terminológiu, metrológiu, konvencie, značky a symboly, apod.;
  • skúšobné metódy a normy pre analýzy, pomocou ktorých sa merajú charakteristiky;
  • definujúce parametre výrobku (normy na výrobky) alebo normy so špecifikáciami služieb a definovaním najnižších parametrov, ktoré služby musia dosahovať (vhodnosť pri používaní, zdravie, bezpečnosť, ochrana životného prostredia, dokumentácia prikladaná k výrobku, apod.);
  • organizačné normy zaoberajúce sa opisom funkcie firmy a jej vzťahov, ako aj modelovanie činností (manažérstvo a zabezpečenie kvality, udržiavanie, hodnotová analýza, logistika, manažérstvo projektov a systémov, manažérstvo výroby (organizácia výroby), atď.).
Životný cyklus normy

Norma má vo všeobecnosti sedem hlavných etáp:
  • Identifikácia potrieb partnerov: analýza potreby a technicko-ekonomická štúdia po sektoroch odpovedajúca na dve základné otázky: poskytne norma technické a ekonomické "plus" danému sektoru? Sú k depozícii znalosti potrebné na vypracovanie normy?
  • Kolektívne programovanie: odrážať sa tu majú identifikované potreby a priority definované všetkými stranami, nasleduje rozhodnutie zaevidovať pracovný program príslušnou organizáciou;
  • Vypracovanie normy zainteresovanými stranami: zastúpenými odborníkmi (vrátane výrobcov, distribútorov, používateľov, spotrebiteľov, administráciou, laboratóriami, atď.), zhromaždených v technikej komisii;
  • Dohoda odborníkov o návrhu normy;
  • Validácia (potvrdenie): široká diskusia na národnej alebo medzinárodnej úrovni formou verejného pripomienkovania, ktorá zahrnie všetkých ekonomických partnerov, aby sa zaistilo, že návrh normy je v súlade so všeobecným záujmom a nevyvolá žiadne veľké námietky.
    Preskúmanie pripomienok. Dokončenie definitívneho textu návrhu normy.
  • Schválenie textu na vydanie ako normy;
  • Previerka: používanie normy vytvára podmienky na pravidelnú revíziu jej relevantnosti normalizačnou organizáciou, čo umožňuje stanoviť čas, keď je potrebné normu prispôsobiť novým potrebám. Po previerke môže byť norma potvrdená bez zmeny, daná na revíziu alebo na zrušenie.

Autorské právo a právo na používanie technických noriem

Kontakt:
Ing. Mária Semanová
tel.: 02/57 485 417
e-mail: maria.semanova@normoff.gov.sk

Hore Hore
Na úvodnú stránku Úvodná stránka